Stredná Odborná Škola
Stavebná
Liptovský Mikuláš

Janko FRNIAK SMREČIANSKY
SEPTEMBER-
45. VÝROČIE 2002

Vážení a milí moji spolužiaci!
Zišli sme sa opäť tu na žiarskom
"pľaci" a zložili kosti staré
tam kde patria - rovno v bare!
V tomto útulnom príbytku
žiada sa v rámci prípitku ­
pripadlo to na mňa znova
povedať úvodné slová.

 Keď som práve včera
išiel hore dvorom "zakomplexovaný"
týmto príhovorom dostal
som strašnú dilemu
akú vlastne zvoliť tému?

O sexe nie! To je veľa
to by sa minulo cieľa
najmä teraz v tomto veku
keď sme už zoslabli v drieku!

Snáď o láske? - Téma večná
ale krajne nebezpečná,
má totiž podoby rôzne
ako krásne, tak aj hrozné,
má dokonca v sebe skrytý
tiež fenomén absurdity
najmä ak vás "večne" zviažu
láskou k Sovietskemu zväzu!

"Lásku" ku podvodom
s predvolebným krikom
veľmi rád prenechám
našim politikom.

Keď to tak spočítam
šediny aj vrásky
predsa len naj krajšie
sú študentské lásky!!!
Obsah poslednej myšlienky
vyvoláva v nás spomienky
na planúce mladé oči
z pred niekoľkých desaťročí.

V tej dobe na lásku štedrou
triasli sme sa pred katedrou
a nikto nechcel do vienka
triedneho zvláštne znamienka.

Ten chaos s anglických dvorcov
hrôza zo "Šusiho" vzorcov
neznalosť čo vlastne skrýva
predmet zvaný deskriptíva!

Horor ako z planých novín
je riešenie strešných rovín
a dodnes s prívlastkom "chorá"
je aj veta Pytagora.
Na najvyššom piedestáli
kraľovali integrály
priznám sa aj keď som "visel"
nepochopil som ich zmysel!

 Verte mi, lebo neverte
no tieto deti v puberte
zažili tiež okrem driny
ten pravý smiech s kopcom psiny

 Rôzne nápady a stávky
so súbojmi cez prestávky
občas komédia dáka
z topánok Jana Heldáka

Alebo písomka s Babkom ­
podrážkami v čase krátkom
"opečiatkoval" bez restu
každú stránku nášho testu!

 "Adrenalínovým" tlakom
býval telo cvik s Kresákom
a pred ním v plnom rozlete
Šuna s Belušom v balete!
Aj takto s úsmevom v líci

dospievali výtečníci

až naraz pred vážnou skúškou
stáli zo zelenou stužkou.
Štyridsat'pät' rokov

páni od tej doby.
Až teraz vnímame školu
ako hobby
po nej tvrdý život
s krutou realitou
s osudom neznámym
a s nádejou skrytou.

 A práve tá nádej
spolužiaci moji
po pomerne dlhom
každodennom boji
priviedla nás spolu do tejto oázy...

 Zatiaľ bez prípitku
a s kvetom do vázy
vzdajme hold každému
z nás, čo už nedýcha
preto všetkých prosím
O minútu ticha. . .

............ Ďakujem!
Minutou ticha sme si uctili našich žiaľ
už nežijúcich spolužiakov Janka Dideka ml.
Ferka Čúrneho,
Milana Trimaja, Miloša Dzuriaka
a Jožka Vitku.

My čo sme na žive
majme pevnú vieru
do sveta už iste nespravíme dieru
neskúšajme finty ani žiadne triky
nech je nám príkladom
Vladko z Ameriky,
ktorý k vôli školským stykom
preletel nad Atlantikom
bez úrazu a bez drámy,
takže vitaj medzi nami.

A aj Vás ostatných
srdečne tu vítam
častokrát do roka
sám seba sa pýtam
či je to náhoda alebo fakt jasný
že sa vždy, nie mladí
ale stále "krásny"
zídeme po srdca hnutí
na tomto milom stretnutí.

Treba len vydržať, neklesať na duchu
prežiť či pretrpieť dobu ­
občas hluchú
a po čase hurá! Znova
na "kus reči" do Liptova! !

Na záver dobré si prajme
a živjó si zaspievajme !

Janko Frniak Smrečianský
Žiar 48 - 2005

Dovoľte starcovi v tomto svete dravom
vystúpiť na scénu s priateľským pozdravom
nikoho s ním nenasýti
bude rečniť ako cíti. . .

Berte to s rezervou s nadhľadom a vlažne
jeho táraniny nikdy nie sú vážne
za krátky čas "básnik" zhnije
a je koniec recesie

Tak ako starneme kadekto nás raní
a život sa stáva hromadou sklamaní
no a najsmutnejším tejto drámy bodom
je fakt nechápania ani vlastným rodom

Slováka však najviac zraní
platenie šekov a daní
napchávať so zlobou skrytou
bruchá drzých politikov

Priatelia čas letí ako tátoš divý
sklerotická hlava na nej melír sivý
s vierou, že ďalší deň všedný
nebude tým dňom posledným

Ešte skôr ako ma "sekne"
chcem povedať niečo pekné
o radosti aj o psote jednoducho o živote...
kadečo sa v mysli marí
dúfam, že sa to podarí

Dneska je nedeľa a to je deň bázne
moju reč nechápte ako súčasť kázne
no a keďže máme aj sviatočné rúcha
"vygumujme" telo a pocvičme ducha

Som rád, že sme spolu-šťastena je s nami
Európu obišlo ničivé cunami
no a dnes pri fľaške vína
už aj uragán Katrina
so svojim dielom nechutným
je iba mementom smutným;
Našťastie k nám celkom hladko
doleteli Gitka s Vladkom!

Takže Vás srdečne všetkých opäť vítam
mnohým sa splnila túžba v duši skrytá
pre iných pri všetkej cnosti
sú to milé povinnosti

Dávno sme zabudli čo sú detské plienky
každodenným chlebom stali sa spomienky
ktoré nás vnútorným hlasom
vedú ku študentským časom
aj keď cítiť nostalgiu
sú tu a stále v nás žijú.

To bola balada s rozprávkovým koncom
Bohužiaľ' zrušená maturitným zvoncom
tak to znovu zažiť, to by bolo "kafé"
teraz keď nás Kanik a staroba rafe...

Na lásku už veru nevyrašia púčky
dnes môžeme milovať tak nanajvýš vnučky

keby bolo inak, môj nešťastný synak
ukážu ti s kufrom dvere tie naše staré matere! 

Zrušme radšej dávne resty
vybavme si prvé testy,
ktoré sme v tiesni a s mukou
písali trasúcou rukou

Vážení to už sú roky
pospomínať školské šoky
keď na sveta strany všetky
lietali guľaté pätky

Nebola to pravda hluchá
formovala nášho ducha
no a vpred výrazným skokom
drali sme sa každým rokom.

Ešte aj dnes v tejto chvíli
ľutujem - boli len štyri
iste by bol dôvod plesať
prežiť ich tak aspoň desať!

Keďže už spomienky blednú
dajme si povinnosť jednu
že pokiaľ večne nespíme
tak ich občas oživíme...

Aj dnes zapadne do rámca
nie vždy ponúknutá šanca
keď sa tu pri tomto stole
pozrieme na fakty holé,
ktoré nás hojne či s biedou
sprevádzali našou triedou.

Moje milé, drahé deti
ja dnes pri strate pamäti
možno že viem - možno neviem
ťažko si na ne spomeniem.

Takže udalosti živé
opíšete v kolektíve
a ja s posledným mementom
budem len ich konzumentom.

Záverom páni a panie
je tu významné pozvanie
čo nuluje všetky sviatky.

Na oslavu päťdesiatky
čo bude v dvetisícsedem
nesmie chýbať ani jeden
samozrejme ani jedna
duša osamelá biedna
lebo sa patrí a sluší
pookriať spolu na duši
totiž len tak môžeš v skutku
dať posledné z Bohom smútku
a posunúť staré kosti
bližšie k oáze radosti!

K tomuto zdravie si prajme
a živjó si zaspievajme

V Žiarskej doline na deň Pána 18.9.2005.
48. rokov po matúre na Priemyselnej
škole stavebnej v L. Mikuláši.

Janko Frniak Smrečianský

50. rokov od matúry

Toť výzva celému svetunapísaná na tapetu!
Na dnešný významný sviatok
písal som "reč" včera v piatok
tradične de facto vždycky
je tak prejav chaotický.

Sám seba sa pýtam prečo
som pod Damoklovým mečom
alebo pod hrozbou inou
napríklad pod gilotínou?!

Koľko ľudí toľko chutí
neúprosný čas ma núti
kým správna hodina udrie
povedať aj niečo múdre.

Drahí súputnici,
pokiaľ ešte žijem
vždy som bol zástancom
čistej recesie,
tá vôbec neškodí
a spravidla vždycky
je brána s nadhľadom
nekonči tragicky.

Na plač a na slzy
je stále dosť času
a pokiaľ vnímame
trend vlastného hlasu,
zatiaľ všetko v kľude
a pohode fičí
ale len do chvíle
keď nás Euro zniči!

Ja v tomto cirkuse našom
som len treťotriednym šašoma
nebyť viazaný kázňou
má dnes už len hŕstka bláznov -
a keď že sa k tejto "And company" hlásim
hneď sa aj s príznačnou vizitkou vytasím.

Zároveň vyzývam ako sme tu všetci
mali by sme už mať aspoň po tri deci
pretože nie dobre symbióza klape
keď väčšina triezvych pointu nechápe.

Teraz panstvo verše vlažné
opustím a začnem vážne.

Priatelia to tu dnes je veľká sláva
nie každý deň a nie vždy
sa takáto "šou" stáva.
Výročie ako hrom, šerpa, štátne stuhy
a dokonca diplom za mnohé zásluhy.
Z dielne poézie vždycky vyjde strofa,
ktorá ma úroveň vety filozofa.
Taký Konfúcius na vety nie skúpy
povedal: "Pozri na človeka aký je len hlúpy
keď pred tým v pohode a bez veľkých zmätkov
zozbieral múdrosti svojich dávnych  predkov"!

Ďalej trebárs Ainstein
uznaný za blázna.

Ale jeho veta tak krásna a rázna
vyvracia tvrdenia o pochybnej duši

Prosím zapíšte si ten citát za uši:
"Neplač, že zapadlo slnko
lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy. "
Páni, pýtate sa prečo tieto vety?
Tu poet amatér na to hneď odvetí:
"Veď aj nás živila veta veľmi sporá
od nesmrteľného pána Pythagora
A tiež Euklides v tom čase bez tuhy
nakreslil do piesku svoje slávne kruhy.

Pozrite umelcov, v opojení hluchom
tak napríklad Van Gogh odrezal si ucho
Villonov testament písaný v kanáloch
veta plná pravdy vo všetkých análoch

„Keby na začiatku kampane
bola povedala nie Pane!!!
Nič zlého sa jej nestane.“
Nie ja neodchádzam od súčastnej témy
keď tu oprašujem dejinné extrémy,
pretože aj vtedy a určite bola
pri veľkých génioch ich životná škola,
na ktorú my mladší - oproti nim malí
sme v celku úspešne časom naviazali.

Tá prvá ľudová v povojnovej biede
spolu päť ročníkov všetci v jednej triede ­
chceš zmiznúť do poli, pridlhá je chvíľka
v kapsičke šlabikár v hlave násobilka
s nimi prvé zbojstvá s vybehanou šticou
výprask na lavici hybkou trstenicou.

A potom meštianka chlapci s väčším krikom
na stene Štefánik spolu s Masarykom
tridsať hláv sklonených otočených predkom
vyblednutá fotka je korunným svedkom
a dni utekali desiatky a stovky.

Až sme sa ocitli v triede priemyslovky.
Čas plný nádeji, čakania a cieľov
platonické lásky spolu s túžbou smelou
hnali nás dopredu v tej životnej túre
s nimi sme dobehli ku prvej matúre.

Nový život začal radikálnym zlomom
s Bohom krásne časy a s prvým diplomom
prežili sme mnohé strastiplné letá
s úžasnou premenou človeka aj sveta.
Až sa nechce veriť ako ten čas beží
pred nami na stole druhý diplom leží
v ňom žiaľ nie je nádej, jeho dlhý vienok
je uvitý z práce a hlavne spomienok.

Dosť už minulosti s nostalgiou končím
tak ako pred rokmi tak aj dneska rojčím
aj keď ma občas hodí už do plota
vždy budem na strane zrodu a života.
Života no s láskou, ktorá zlobu hatí
nech pre našich pár dni toto heslo platí:
„Či dýchaš a či ješ alebo či piješ
buď rád na tomto svete lebo ešte ŽIJEŠ!!!

Odznelo v Liptovskom Jáne 1.9. 2007
na stretnutí 50. rokov po matúre
na Stavebnej priemyslovke
v Liptovskom Mikuláši